Texty

Takzvaná duša

Príde to rýchlo?
Príde to náhle?
Nemyslieť na to
sa nedá stále.
Takzvaná duša
odíde z tela.
Aspoň pár vecí.
Nechcem už veľa.

Zvládli to predo mnou
úspešne mnohí.
No aj tak priznám,
trochu sa bojím.
Takzvaná duša
pôjde po svojom.
Vyjde to rovnako.
Bez boja, s bojom.

Boli plány.
Poniektoré
rozosmiali
tamtých hore.
Čo sa stalo,
to sa stalo.
Príliš veľa?
Príliš málo?

Napriek všetkým
slovovzatým,
každý hľadá
niečo za tým.
Podarí sa?
To neviete.
Možno niekde
v inom svete.

Všichni jsme herci

Osudu svého
udržet svíci
na cestě plné
jam a děr.
Zda-li jsem řidič
či cestující…
Možná jen černý
pasažer.

Kolik nám zbývá
měst, které mizí
za okny vozů
ve spěchu dní.
Každý se jednou
podřídit musí
moci tak trochu
úřední.

Hrajeme příběh
jenž někdo napsal.
Všichni jsme herci
v divadle.
Nechaj nás změnit
sem-tam pár řádků,
aby to nebylo
až tak zlé.

Hrajeme příběh
jenž někdo napsal.
Bezbranní vůči
rozmarům.
Někdo jen ztěžka
zvládne pár replik.
Jiný to dotáhne
k Oscarům.

Anjel strážnik

Dámy a páni,
som anjel strážnik.
Čosi ako u vás dole
mestský policajt.

Vynesiem nákup,
podržím dáždnik.
Na takých ako ja tu stojí
náš nebeský štát.

Zdola to božie dielo
vyzerá snehobielo.
No aj v tých veľkých gestách
často býva strach.

Aj my tu máme skrytú
drobnú kriminalitu
a sem-tam čosi zmizne
v rajských záhradách.

Nie je to psina?
Skomolenina…
A u vás dole vyzeráte
strážnych anjelov.

Veci sú dané.
Limitované.
Tešte sa, že nemusíte
visieť nad zemou.

Potlesk v stoji

Dal som im len málo,
čo by za reč stálo.
Aj sám som sa divil,
keď tlieskali v stoji.

Plietol som si slová,
prehadzoval tóny.
A oni mi aj tak
zatlieskali v stoji.

Tak ako málo chcete,
tak málo vám viem dať.
Nikto nekrváca,
nik neumrie v boji.

Tak ako málo viete,
tak málo vám chcem dať.
Napokon si všetci
zatlieskame v stoji.

Dal som im len málo,
čo by za reč stálo.
A oni mi aj tak,
zatlieskali v stoji.

Ak sa doba zmení,
zostaneme svoji.
Sľubujem, že aj ja
vám zatlieskam v stoji.

V nebo a peklo už nikto neverí

Rekordný zástup
smútočných hostí.
Psy v kravatách
striehnu na kosti.
Posledná párty
ako vo filme.
Hodíš hrsť hliny
a zem ho prijme.

Za dobré hore
a za zlé zas dolu,
no nikto tomu vlastne neverí.
V nebo a peklo už nikto neverí.

Možno bol zlý,
no nebol hlúpy
a koho chcel,
toho si kúpil.
Možno bol zlý.
Kto už to zistí?
Je ľahké byť fér,
keď päsť to istí.

Za dobré hore
a za zlé zas dolu
no nikto tomu vlastne neverí.
V nebo a peklo už nikto neverí.

Pesnička o tom, ako to v skutočnosti je

Koľko je tu ľudí a jedinú chuť majú.
Reči sa hovoria, no chlieb sa potom nezje.
Stokrát oklamali, no pravdu nemajú.
Nemému dieťaťu len matka rozumie.

Sú aj také líšky, čo svoj chvost nepochvália.
Do hory sa volá a nik sa neozýva.
A trafená húska už nikdy nezagága.
Bez vetra sa lístok zrazu sám pohýna.

Nie je všetko tak, ako sa vraví,
vyčítaš mi A a myslíš B.
Táto vec tiež nie je, čím sa tvári.
Na tomto sa asi zhodneme.

Kontinuum

Priateľ pocestný, môžem za tebou?
Na cestách odnikiaľ niekam,
Málo si pamätám, kým som predtým bol.
Už sa ale trochu zviecham.

„Tam, kde teraz stojíš
už predtým niekto stál.
Tam, kde teraz hľadíš,
už niekto pozeral.“

Priateľ pocestný, kiežby si tu bol.
Na cestách odniekiaľ nikam,
chvíľu sa mohlo zdať, že som podľahol,
no ja stále ešte dýcham.

„Tam, kde teraz stojíš
už predtým niekto stál.
Tam, kde teraz hľadíš,
už niekto pozeral.

Všetko tu už bolo,
nikto nikdy nebol sám.
A tých, čo prídu po nás,
zabolí z tých istých rán.“

„Si len malé zrnko
v mlyne storočí.
A zrnká tých, čo boli,
ti víria do očí“
Všetko už tu bolo,
nikto nikdy nebol sám.
A tých, čo prídu po nás,
zabolí z tých istých rán.“

Rodné mesto

Možno mikrospánok.
Ani neviem kedy
odbočil som z hlavnej
na cestu druhej triedy.
Hlas v aute sa pýtal,
či je to správna cesta.
Vošiel som po rokoch
do rodného mesta.

Nikto ma nevíta.
Nik si nepamätá,
ako sme tu chvíľu
boli pánmi sveta.
Miestny rozhlas hrá už
iným jubilantom.
A ja sa tu krčím
s hlavou za volantom.

Ktovie čo je s tebou,
moja prvá žena?
Si šťastná a či
rozvedená?
Chcel by som ťa vidieť
ako kvitneš.
Obaja však vieme,
že si už inde.

Však to bolo pekné,
ako sme si vtedy
sľubovali štvrtky,
pondelky aj stredy?
Dnes už, ako vidíš,
jazdím sólo
a všetko je inak
ako bolo.

A už len letmý pohľad
mladej krásky,
možno, že dcéry mojej
inej dávnej lásky,
jej štíhly prostredník a
spravodlivé gesto –
opúšťam po rokoch
moje rodné mesto.

Z knihy receptov

Keď pomiešate kilo drzosti,
pridáte trochu chladnokrvnosti,
pomastíte kusom chamtivosti,
môžete si uplatniť vratky.

Prisypte trochu bohorovnosti,
pridajte deka ľahostajnosti.
Nechajte zapiecť do nenávisti
A vzniknú vám z toho zvarky.

A keď tie zvarky vezmete,
zmiešate v hrnci s vratkami,
vzniknú vám chutné zvratky,
a tými nakŕmite davy.

Ham, ham.