Zima, Hammel, Leškovský, Preložník, Lacko

Na túto fotografiu – a vlastne na toto vystúpenie – som obzvlášť pyšný. S Palim Hammelom na doskách SND. A s René Lackom, Peťom Preložníkom, Vladom Leškovským. Dokonca sme deň predtým aj skúšali, tak seriózne to všetci vnímali. 🙂 S Palim sme vybrali aj repertoár – dve klasické veci od neho (Cez plece a Balada o smutnom Jánovi) a dve, na ktorých sme spolupracovali (Ľutujem a Keď sa nikto nedíva). Najprv sme si pri pohľade do sály mysleli, že publikum nezaplnilo prvé tri rady, ale potom nám povedali, že je to kvôli prezidentke 🙂 Bolo nám cťou!

Marian Zima

Prvý klip Bojím sa nočných zvonení. Nešetrili sme na ničom, ani na kostýmoch. Oskar Rózsa mi povedal, že ten kabát mi závidí. Bola to improvizácia, v ateliéri mali rôzne kostýmy. Spomenul som si na Led Zeppelin a Planta na letisku v podobnom kabáte 🙂 Trochu sme sa zahrali na veľkých.

Milan Kňažko

Takúto krásnu fotku urobil Milanovi (myslím, že) René Miko, môj priateľ a fotograf, ktorý neskôr podľahol covidu… Fotku sme teraz aktuálne použili aj na obal vinylu Doteraz.

Marian Zima

Mohli tam dať aj krajšiu stoličku, nie takúto kancelársku nie? 🙂 Ja rád pri hraní sedím, cítim sa ako Robert Fripp 🙂

Milan Kňažko

Spomínal som covid. My sme odpremiérovali Potlesk mesiac pred vypuknutím pandémie a karantény, Milan skončil aj v nemocnici. Myslím, že skladba kvôli tomu nedostala taký priestor a publicitu, akú by mohla. Skúšame ju teraz znovuoživiť v rámci živých vystúpení.

Pavol Hammel

Pali Hammel v štúdiu u Petra Preložníka vo Viničnom, kde sa robila podstatná časť skladieb Story. Vtedy Prelovi ešte visel zhora nejaký kábel. Dnes už to má zrekonštruované. Pali si dal niekoľko mesiacov na vcítenie sa do skladby, kým sme Keď sa nikto nedíva nahrávali. Myslím, že v septembri 2020. Napokon vznikla nosná skladba celého Story, ktorú český kritik Jiří Matejú nazval „klenotem“.

Peter Lipa, Marian Zima

S Petrom pri natáčaní klipu Anjel strážnik. Takto to vyzerá zvláštne, že za nami len zelená stena, ale treba si pozrieť klip! Čo všetko sa tam za nami deje, aj keď my o tom teraz nevieme.

Radek Zapletálek

Radek Zapletálek, Moravák, ktorého som oslovil na naspievanie V nebo a peklo už nikto neverí. Prečo? Lebo na Slovensku som nikoho vhodného nenašiel. Vznikla poriadna „sabbathovčina“, ale nie z Ozzyho éry, skôr Diovej. Good job Radek!

Marian Zima

Úplne prvým živým vystúpením Story bolo Krištáľové krídlo vo februári 2020. S Milanom sme skladbu Potlesk v stoji nacvičovali aj u mňa doma, čo bol zaujímavý zážitok. Predsa len, je to legenda. Myslím, že organizátori očakávali niečo tradičnejšie. Skladba nie je veľmi šetrná k publiku, a mali sme pocit, že jeho časť nevedela či „má zatlieskať v stoji“…

Marian Zima

Výborná skúsenosť a vysoko nastavená latka. Vľavo Jaro Rozsíval, štýlovo nahodený ako z New Orleans. Režisér Nikita Slovák myslím tiež na nakrúcanie spomína v dobrom.

Zuzana Homolová a Marian Zima

S pani Homolovou počúvame, čo sme nahrali. Pesnička o tom, ako to v skutočnosti je sa časti kritikov páči úplne najviac. Aj ja si myslím, že je tam čo počúvať aj na viackrát. Veľmi mi s ňou pomohol Gusto Čech. Chcel by som ju raz zahrať aj naživo.

Milan Kňažko a Marian Zima

Ešte raz ja s Milanom, tentoraz v štúdiu Lososound u Erika Horáka. Išlo to veľmi dobre, ale Milan sa stále obával, že to nejde. My sme mu vraveli, že veľa vecí sa urobí v postprodukcii. Ja som počul jeho výraz a vedel som, že to hlavné máme. A to platí dodnes, kedy už máme nahratých oveľa viac vecí.

Peter Preložník a Marian Zima

Bizarná fotka z bizarnej akcie. Peťa Remiša, ktorý nahral Z knihy receptov, som dotiahol na nahrávanie videoklipu so Zuzanou Piussi. Vtedy sa ešte uvažovalo o použití v jej filme, z čoho nakoniec zišlo. Mali sme mať aspoň klip. Ale čo sa nestalo, režisérka a kameraman niekde stratili alebo vymazali všetky záznamy a tak nám ostali len fotky…Vtedy ma to dosť mrzelo. Vzadu je stará Cvernovka, dnes už zbúraná.

Peter Lipa a Peter Preložník

V Story vždy ide o dobrú pohodu a náladu pri nahrávaní. Peter Lipa debatuje s Prelom, asi sme robili Bojím sa nočných zvonení. Inak, Peter dal myslím, že štyri vokálne „tejky“, každým ďalším bol čoraz viac v príbehu. Začalo sa to, že spieva nejaký napísaný text a skončilo, že je svojbytnou postavou, ktorá si žije svoj príbeh. Úužasnééé!