(prepis relácie Hudobné leporelo na Rádiu Devín 13.1.2024, ktorá bola venovaná skladbám Story)
Marián Kňažko, Peter Lipa, Pavol Hammel, Zuzana Homolová. V obvyklej polhodinke kvalitných slovenských piesní dostane priestor neobvyklý projekt Mariana Zimu s názvom STORY, ktorý prilákal nielen týchto skvelých umelcov. Poďme od začiatku; presnejšie, od prvého singla s Petrom Lipom „Bojím sa nočných zvonení“ z roku 2017. O dva roky neskôr vyšla debutová EP platňa, o ďalšie dva CD „Potlesk v stoji“. Najnovšia LP platňa „Doteraz“ pochádza z minulého roka a okrem materiálu z CD obsahuje dve nové piesne. Na úvod zaznie tá najnovšia – Milan Kňažko vám zaspieva „Rodné mesto“. Na ňu nadviaže asi najznámejšia skladba projektu STORY, spomínaný debutový singel s Petrom Lipom. Želáme vám príjemné počúvanie.
„Hútam pri plnom vedomí, ktovie, čo mám na svedomí.“ Peter Lipa stvárňuje v skladbe „Bojím sa nočných zvonení“ šarmantného starnúceho šviháka, ktorého uprostred noci budia pocity viny. Veľmi rád by sa ich zbavil a celkom sa mu to darí. Naopak, Kňažko bezcieľne jazdí po rodnom meste a s bezútešnou nostalgiou spomína na staré dobré časy: „Nikto ma nevíta. Nik si nepamätá, ako sme tu chvíľu boli pánmi sveta.“
Táto dvojica piesní – chronologicky prvá a posledná – je pre projekt STORY príznačná. Hudobne sú nápadne kontrastné, rovnako ako ich interpreti. Až na výnimky, ktorými sú práve Lipa a Kňažko, každú pieseň spieva iný interpret. Nie je to náhoda. STORY, to sú príbehy. Každý príbeh má svoju hlavnú postavu, každá postava si žiada svojho interpreta, každá pieseň si žiada svoju hudbu. Za príbehmi i hudbou stojí výrazný autor – hudobník, skladateľ a textár Marian Zima, ktorý sa na nahrávke zhostil aj roly basgitaristu. V rozhovore spomenul, že už pri písaní textu a hudby sa mu vybavuje „ideálny interpret“, ktorého neskôr, už s hotovou piesňou, oslovuje na spoluprácu. Či už ide o väčšie alebo menšie mená – darí sa mu to. Ďalšie dva príbehy vám porozprávajú Pavol Hammel a Martin Máček.
Milí poslucháči, v Hudobnom leporele dnes počúvate výber z projektu STORY Mariana Zimu. Ako prvá z poslednej dvojice zaznela pieseň „Keď sa nikto nedíva“, ktorú spieval Pavol Hammel. „Niekedy, keď sa nikto nedíva, na koleno klesám len tak veľmi zľahka…“ spieva jeho postava, keď ju prepadne bázeň pred tajomstvom života. Od monológu prechádza Zima v ďalšej skladbe „Kontinuum“ k rozhovoru s mystickým pocestným, ktorý postave Martina Máčeka otvára oči slovami: „Si len malé zrnko v púšti storočí. A zrnká tých, čo boli, ti víria do očí.“
Napriek osobitosti hrdinov jednotlivých piesní-príbehov a odlišnosti ich hudobného stvárnenia je tu jeden spoločný moment, ktorý vám nedá pokoj rovnako ako Zimovým postavám. Každého z nás, aj toho zdanlivo najsebaistejšieho, občas a nečakane prepadajú momenty osvietenej „malosti“. V týchto okamihoch si uvedomíme vlastnú nedôležitosť, bezmocnosť a konečnosť. Akokoľvek by sme sa im chceli vyhnúť, dobehnú nás. Prekvapia nás v tme, počkajú na nás v rodnom meste. Čím sme starší, tým častejšie sme nútení zhodnocovať a možno aj prehodnocovať náš malý, no pre nás jedinečný život.
Ako posledná z nášho výberu zaznie v podaní Zuzany Homolovej „Pesnička o tom, ako to v skutočnosti je“. Marian Zima sa v texte majstrovsky pohráva s ľudovými prísloviami a porekadlami, Zuzana Homolová ich majstrovsky interpretuje. „Do hory sa volá a nik sa neozýva. A trafená húska už nikdy nezagága.“
V Hudobnom leporele dohrala posledná pieseň z dnešného výberu, spievala Zuzana Homolová. Reláciu sme venovali projektu STORY Mariana Zimu. Je až trochu škoda, že texty-príbehy jednotlivých piesní sú natoľko silné, že zatieňujú výbornú hudbu a muzikantov. Hľadať tu žáner je zbytočné – každý príbeh si vyžaduje svoj vlastný a muzikanti ich zvládajú všetky. Z vynikajúcich hudobníkov, ktorí sa na projekte podieľali, spomeňme aspoň niekoľko mien: Peter Preložník, René Lacko, Ondrej Juraši, Oskar Rózsa, Pavel Morochovič, Nikola Bankov. Hudobné leporelo pre vás pripravila hudobná dramaturgička Karin Rumanová.