Chcel som, aby sme album pokrstili niečím, čo je pre nás všetkých rovnako vzácne, čoho máme málo a vážime si to – tak som vymyslel, že album pokrstíme vlasmi 🙂 Miesto krstu bolo pre mňa jasnou voľbou. Výberom krstných otcov som však chcel – podobne ako v Story – spojiť rôznych ľudí a umelcov, ktorí by sa inak možno nestretli, napriek tomu, že sú možno podobnej krvnej skupiny. Jedným z krstných otcov bol teda Milan Kňažko a druhým Maroš Pavúk, môj starý a dobrý kamarát. A tak sme položili na obal platne svoj symbolický vlas.
V Bombure, do ktorej som sa ako muzikant vrátil po nejakých možno 15 rokoch, sme aj s Milanom Kňažkom odohrali setlist zložený z pôvodných skladieb ako sú „Potlesk v stoji“, „Rodné mesto“, či „Prikyvovači, francúzsky šansón, ale aj lasicovsko-filipovskú „Bolo nás jedenásť“. (Na tú má Kňažko požehnanie priamo od Milana Lasicu, s ktorým pôsobil v jednej šatni 23 rokov.) Sprevádzal nás Pavel Morochovič, známy z Morochovič/Griglák/Valihora tria.
